23. 5. 2016: Podľa pápeža Františka sú asi gréckokatolíci druhotriednymi občanmi katolíckej Cirkvi

Rímsky pápež František prijal dňa 12. novembra 2015 slovenských biskupov na audiencii v rámci návštevy ad limina apostolorum. Oficiálna fotografia tejto audienciem ukazuje, že aj dnes (50 rokov po II. Vatikánskom koncile, 1962-1965) gréckokatolíci (katolíci byzantského obradu) nie sú v očiach Vatikánu rovnocenní s rímskokatolíkmi (katolíkmi latinského obradu).

Ak by katolícka cirkev naozaj žila podľa ustanovení II. Vatikánskeho koncilu (Orientalium Ecclesiarum, 3), na oficiálnej fotografii by hneď vedľa rímskeho pápeža Františka sedeli podľa hodnosti traja arcibiskupi-metropoliti (na jednej strane dvaja rímskokatolícki: Stanislav Zvolenský, Bernard Bober a na druhej strane gréckokatolícky: Ján Babjak) a potom ostatní biskupi rímskokatolícki a gréckokatolícki.

Fotografia však jasne ukazuje stredovekú-predkoncilovú latinskú mentalitu (ignorujúcu II. Vatikánsky koncil): pri pápežovi Františkovi (po jeho pravici a ľavici) sedia dvaja latinskí metropoliti Zvolenský a Bober, potom všetci ostatní latinskí biskupi a iba v diaľke, úplne na samom konci, ako nejaká sirota (biskup druhej kategórie) arcibiskup-metropolita uniat-gréckokatolík Babjak a zvyšok východných druhotriednych-gréckokatolíckych biskupov.

Táto oficiálna pápežská fotografia jasne ukazuje, že aj dnes podľa rímskeho pápeža Františka sú gréckokatolíci (posmešne prezývaní aj: uniati) menejcennými-druhotriednymi členmi katolíckej cirkvi.

Príslušný, súčasnou latinskou cirkvou a pápežom rímskym porušovaný a ignorovaný text II. Vatikánskeho koncilu znie takto: «Tieto miestne cirkvi tak východné, ako aj západné, hoci sa medzi sebou čiastočne rozlišujú obradmi, čiže liturgiou, cirkevnou disciplínou a duchovným dedičstvom, predsa sú rovnako zverené dušpastierskemu vedeniu rímskeho pápeža, ktorý je z vôle Božej nástupcom blaženého Petra v prvenstve nad celou Cirkvou. Preto sú miestne cirkvi rovnaké čo do dôstojnosti, takže ani jedna z nich nemá prednosť pred inými pre svoj obrad a všetky majú tie isté práva aj tie isté povinnosti, i čo sa týka hlásania evanjelia po celom svete (porov. Mk 16,15), pod správou rímskeho pápeža», (Orientalium Ecclesiarum, 3 v Druhý vatikánsky koncil – Dokumenty II, Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1970, str. 14).

Pozoruhodné je, že to isté (pohŕdanie gréckokatolíkmi zo strany rímskokatolíkov) sa dialo aj cez celý stredovek. Napr. v 18. storočí, keď Prešovská gréckokatolícka eparchia ešte neexistovala (jej územie bolo súčasťou Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie) a tak isto neexistovala ani Košická, Rožňavská a Spišská rímskokatolícka diecéza (ich územie bolo súčasťou Egerského-Jágerského rímskokatolíckeho biskupstva), gréckokatolícky mukačevský episkop bol rímskokatolíkmi pokladaný za menej ako rímskokatolícky kaplán. Keď sa totiž podpisoval nejaký oficiálny dokument, najprv sa podpísal: egerský rímskokatolícky biskup, potom všetci rímskokatolícki egerskí farári, potom ich rímskokatolícki egerskí kapláni (pomocníci farárov), a až potom mukačevský gréckokatolícky biskup, následne po ňom gréckokatolícki kňazi… (porov dokumenty publikované v knihe VladimiRus de juxta Hornad [J.V. Timkovič], Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska, (9.-18. storočie), Košice, 2004, str. 615-617 – kniha sa dá zdarma stiahnuť aj z internetu napr. na linku http://spravy.narod.ru/dejiny_greckokatolikov_podkarpatska.html ).

A to isté bezprávie a ponižovanie, ktoré sa dialo v 18. storočí, sa deje aj dnes v 21. storočí. Je to vidno aj na vyššie uvedenej oficiálnej pápežskej fotografii z 12. novembra roku 2015 z ad limina apostolorum vo Vatikáne.

o. Jozafát Vladimír Timkovič, OSBM

o. Gorazd Andrej Timkovič, OSBM

Košice, Slovensko,