7. 4. 2018: Позваня на лекції о русиньскім языку до Прагы

  • • Злїва: доц. ПгДр.Анна Плїшкова, ПгД., і ПгДр. Кветослава Копорова, ПгД., котры были позваны прочітати лекції о русиньскім языку до Прагы (Чеська републіка).

    • Злїва: доц. ПгДр.Анна Плїшкова, ПгД., і ПгДр. Кветослава Копорова, ПгД., котры были позваны прочітати лекції о русиньскім языку до Прагы (Чеська републіка).

Катедра середнёевропскых штудій Філозофічной факулты Універзіты Карловой у Празї позывать прочітати лекції о русиньскім языку доц. ПгДр. Анну Плїшкову, ПгД., і ПгДр. Кветославу Копорову, ПгД. з Інштітуту русиньского языка і културы Центра языків і култур народностных меншын Пряшівской універзіты:

 

• А. Плїшкова: Русиньскый язык на Словакії : 22 років по кодіфікації – понедїлёк, 9. апріля 2018 о 12:30 14:00 на Філозофічній факултї Універзіты Карловой, Нам. Яна Палаха 2, ч. д. 458.

 

Anotácia

Rusínsky jazyk bol v Slovenskej republike kodifikovaný v roku 1995 na báze dvoch najrozsiahlejších dialektov: východozemplínskeho a západozemplínskeho. Ide o jeden z najmladších slovanských jazykov, napriek tomu jeho história je stará niekoľko storočí a je známa mnohými zápasmi o najvhodnejšiu formu spisovného jazyka pre karpatských Rusínov žijúcich v celej oblasti historickej Karpatskej Rusi. Riešenie rusínskej jazykovej otázky vždy bolo spojené s riešením otázky národnej identity: patria Rusíni k (veľko)ruskej, ukrajinskej, alebo sú samostatnou slovanskou národnosťou? Tieto otázky mohli byť vyriešené až po Novembri 1989, t. j. v nových spoločensko-politických podmienkach, kedy kodifikácia jazyka Rusínov sa stala prirodzeným následkom slobodného vyriešenia otázky ich národnej identity. Kodifikácia zároveň bola základným predpokladom pre zavedenie jazyka do jednotlivých sfér spoločenského života: literárnej, mediálnej, konfesionálnej, scénicko-divadelnej, školskej a úradnej.

• А. Плїшкова: Русиньскый язык 1992 – 2015 : Досягнуты выслїдкы і новы задачі – віторок, 10. апріля 2018 о 10:00 11:30 у Славяньскім інштітутї Академії наук Чеськой републікы, ул. Валентіньска 1, 3. шток (засїдалня).

 

Anotácia

V prednáške sa zameriame na metodologické otázky konštituovania spisovného jazyka karpatských Rusínov po roku 1989 nastolené na doteraz štyroch jazykových kongresoch (1992, 1999, 2007, 2015), predstavíme vytýčené úlohy a dosiahnuté výsledky v procese kodifikácie a rozvoja rusínskeho spisovného jazyka na regionálnej úrovni (Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Srbsko-Vojvodina),  ako aj úlohy nadregionálneho charakteru spojené s formovaním tzv. celorusínskej normy.

 

 

• К. Копорова: Русиньскый язык на на граніцї выходо-і западославяньского  языкового ареалу – середа, 11. апріля 2018 о 12:30 –14:00 на Філозофічній факултї Універзіты Карловой, Нам. Яна Палаха 2, ч. д. 458.

 

Anotácia

Minorita Rusínov severovýchodného Slovenska žije v hraničnej oblasti Slovenskej republiky s Ukrajinou a Poľskom. Materinský jazyk Rusínov sa teda nachádza medzi dvoma slovanskými jazykovými areálmi – východným (so susediacim jazykom ukrajinským) a západným (susediace jazyky: slovenský a poľský). Toto susedstvo slovanských jazykov má svoj odraz aj v charakteristike rusínskeho jazyka, ktorý lingvisti zaradili k skupine východných slovanských jazykov, no s niektorými znakmi západného jazykového areálu, čo nastalo vplyvom slovenského jazyka (hlavne východoslovenských nárečí) a poľského jazyka (predovšetkým v postavení akcentu v západnej skupine rusínskych nárečí). Keďže bázou pre kodifikáciu rusínskeho spisovného jazyka bola východná skupina rusínskych nárečí, pre ktorú je charakteristický akcent voľný a pohyblivý (tak, ako je to v susediacom ukrajinskom jazyku), vplyv poľského jazyka na normatívnu podobu rusínskeho jazyka nie je natoľko výrazný.  Predstavíme rusínsky jazyk v podobnostiach a odlišnostiach od ukrajinského (ako najbližšieho zo skupiny východných slovanských jazykov, ktorý Rusíni v minulosti neprijali za svoj materinský jazyk) a od slovenského jazyka (ako najbližšieho zo skupiny západných slovanských jazykov), pričom blízkosť slovenského jazyka je umocnená aj spoločným štátom Slovákov – ako majoritného národa a Rusínov, ako jednej z národnosti, žijúcej v Slovenskej republike.

 

• А. Плїшкова: Карпатьскы русиньскы діалекты – середа, 11. апріля 2018 о 14:10 –15:40 на Філозофічній факултї Універзіты Карловой, Нам. Яна Палаха 2, ч. д. 458.

 

Anotácia

Pod pojem karpatské rusínske nárečia zahŕňame dialekty Rusínov žijúcich na severovýchodnom Slovensku, v juhovýchodnom Poľsku, na Zakarpatskej Ukrajine a v časti rumunského Maramorošu, t. j. v okolí Sihote a v údolí riek Vyšavy a Ruskovy. Doposiaľ sa v odbornej literatúre na označenie týchto nárečí najčastejšie používal prívlastok ukrajinské, čím sa mala vyjadriť ich príslušnosť k ukrajinskému jazykovému areálu. Jednou z príčin nárečovej diferenciácie jazyka Rusínov bola skutočnosť, že rusínske etnikum uvedeného regiónu nikdy nebolo súčasťou jediného a jednotného politicko-administratívneho útvaru, resp. nevytváralo jeho dominantný etnicko-jazykový základ. Ďalšími príčinami nárečového štiepenia boli vnútorná migrácia rusínskeho obyvateľstva, nekompaktné osídlenie územia kontaktujúceho so západoslovanským a neslovanským obyvateľstvom, ako aj geografický charakter krajiny obývanej Rusínmi, t. j. takmer výlučne hornatý alebo horský terén.

V prednáške sa zameriame na klasifikáciu karpatských rusínskych nárečí a na charakteristiku východných a západných karpatských rusínskych nárečí najmä v rovine fonológie, morfológie, sčasti syntaxe a lexiky.

Script logo