24. 1. 2021: Чом днесь уж лем малохто вірить різным „експертам‟ на вірусы

Na začiatku pandémie sa veta „dôverujte vede!“ dala naozaj použiť v diskusii bez toho, aby vyvolala posmešný smiech.

No s hromadiacimi sa obratmi o stoosemdesiat stupňov, chybami a tiež lžami sa zrejme vytvára konsenzus, že úrady zdravotnej starostlivosti sú o niečo viac dôveryhodnejšie než politici.

Dôkazy nekompetentnosti „odborníkov“

Ako dôkaz začnime vitamínom D, ktorý, ako sa zdá, určite zmierňuje závažnosť koronavírusových infekcií.

Ako zobrazuje uvedený graf (zdroj), ľudia, ktorí majú v krvi vyššie hladiny vitamínu D, majú sklon nepociťovať COVID-19 ako niečo vážne, zatiaľ čo pre ľudí s nízkymi hladinami bola táto infekcia často životunebezpečnú.

Prvý stĺpec ukazuje štruktúru pacientov so závažnými príznakmi ochorenia COVID-19. Ako je vidno, prevažujú ľudia s nízkymi hladinami vitamínu D (červená a oranžová farba) a len veľmi málo ľudí s dostatočnou hladinou vitamínu D (zelená farba).

Posledný stĺpec ukazuje štruktúru pacientov s miernymi príznakmi ochorenia COVID-19. Drvivú väčšinu tvoria ľudia s dostatočnými hladinami vitamínu D a úplné minimum ľudia s jeho nedostatkom.

Očividne to vyvoláva otázky o príčinnej súvislosti. Údaje naznačujú veľa – povedali by ste si, že rozumná vláda bude vitamín D rozdávať ako sladkosti na Vianoce.

Vlastne by sme očakávali, keďže nariaďujeme či zakazujme všetky druhy iných počínaní, že konzumácia vitamínu D bude spolu s nosením rúšok a dodržiavaním sociálneho odstupu vyžadovaná.

Ešte aj covidový cár Anthony Fauci (obdoba slovenského Mikasa) nedávno povedal:

 „Keď máte nedostatok vitamínu D, má to naozaj vplyv na vašu náchylnosť k infekcii. Neprekážalo by mi preto odporúčať – a sám to robím – užívanie doplnkov s vitamínom D.“

Prečo teda poštou od štátu neprichádzajú rodinné balenia vitamínu D?

Cynik by si mohol položiť otázku, či v očividnom chýbajúcom záujme vlády nehrá rolu fakt, že na lacných, bežne dostupných doplnkoch toho farmaceutické firmy veľa nezarobia.

Asi je pre nich výhodnejšie podávať remdesivir za 2000 Eur ako vitamín D za 3 Eurá.

A teraz k tým lockdownom…

Tom Woods vytvoril grafy, ktoré akoby dokazovali doslova žiadny rozdiel vo výsledkoch vírusu medzi štátmi USA s agresívnymi prístupmi k lockdownu a tými, ktoré ich nemajú. Kalifornia, napríklad, zavrela väčšinu svojich malých podnikov a vyhlásila všeobecné zákazy vychádzania, kým Florida nie. Z grafu jasne vyplýva, že čo sa týka počtu hospitalizácii na milión obyvateľov, je na tom Florida (oranžová krivka) jednoznačne lepšie ako Kalifornia (čierna krivka). No a zvyšok sveta, ktorý si zrejme počína lepšie než USA, zdá sa, že model nulovej korelácie medzi lockdownom a šírením vírusu pretrváva. Francúzsko nariadilo úplný celonárodný lockdown v marci – načo počet prípadov vírusu stúpol. Potom pridali povinné nosenie rúšok (vnútri aj vonku) a k tomu pridali pokuty. A počet denných „nových prípadov“ znova prudko vzrástol.

Ani prísne opatrenia, lockdowny a postupné zavádzanie rúšok a pokút za ich nenosenie neviedli vo Francúzsku k poklesu nových prípadov.

Slovensko je na tom veľmi podobne. Už od októbra tu panuje núdzový stav, zavreli školy a stupňovali sa obmedzenia, napriek tomu nové prípady naďalej celé mesiace rástli. Klesať začali až nedávno začiatkom januára (inak presne v čase, ktorý sme predpovedali už v decembri).

K uvedenému poklesu aj tak pravdepodobne nedošlo vďaka lockdownu, ale z iných príčin. Zrejme sme dosiahli nadpolovičnú premorenosť populácie, ako to uvádzame v našej decembrovej predpovedi a tiež kvôli sezónnosti respiračných infekcií, ako to vysvetlil ruský vedec Igor Gundarov v tomto článku. Potom sú tu, samozrejme, lži.

Dr. Fauci najprv na načiatku pandémie tvrdil, že rúška nepomáhajú (vraj hoci veril, že áno), lebo sa obával nedostatku rúšok pre pracovníkov zdravotnej starostlivosti.

Tiež pripúšťa, že mení oficiálnu líniu o kolektívnej imunite podľa toho, čo sme podľa neho pripravení počuť.

A v tom, čo znie skôr ako nekompetentnosť než neúprimnosť, na otázku „kedy sa život vráti do normálu?“ očividne odpovedá podľa toho, čo mu práve napadne. Začiatkom roku 2020 to malo byť začiatkom augusta. V júli „asi tak za rok“. Nedávnejšie to bolo „koncom roku 2021“.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako vrhol nedôveryhodnosti

No a najväčším a zatiaľ najnehoráznejším dôvodom tejto rastúcej nedôvery je určite Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá po takmer roku pandémie a zničujúcich lockdownov vyhlási, že… nuž, prečítajte si to sami:

„Predstaviteľ WHO nabáda svetových lídrov, aby prestali využívať lockdowny ako hlavnú metódu kontroly nad vírusom.“

Tento týždeň zvláštny splnomocnenec Svetovej zdravotníckej organizácie pre ochorenie COVID-19 naliehal na svetových lídrov, aby „prestali využívať lockdowny ako svoju hlavnú metódu kontroly“.

„My vo Svetovej zdravotníckej organizácii neobhajujeme lockdowny ako hlavný prostriedok kontroly nad týmto vírusom,“ povedal Andrewovi Neilovi z časopisu The Spectators Dr. David Nabarro.

„Lockdown je podľa nás oprávnený len vtedy, keď si kupujete čas na preorganizovanie, preskupenie, opätovné vyváženie svojich zdrojov, na ochranu svojich vyčerpaných zdravotníkov. Celkovo by sme ho ale radšej nerobili.“

Nabarro ďalej poukázal na niekoľko negatívnych dôsledkov, ktoré vo svete lockdowny spôsobili, ako je ničenie turistického priemyslu a rast hladu a chudoby.

„Pozrite len, napríklad, čo sa stalo s turistickým priemyslom v Karibiku, alebo v Pacifiku, lebo ľudia nechodia na dovolenky,“ povedal.

„Pozrite, čo sa stalo malým farmárom na celom svete… Pozrite, čo sa deje s mierami chudoby. Zdá sa, že chudoba na svete sa môže do nasledujúceho roku zvýšiť dvojnásobne. Aspoň dvojnásobne nám môže vzrásť detská podvýživa.“

Pekné od nich, že si to po roku všimli. Kde boli doteraz?

Záver

Na celom svete sú lockdowny spájané s nárastom myšlienok na samovraždy u detí, vzostupom predávkovania liekmi či nárastom domáceho násilia.

Jedna štúdia z mája dokonca dospela k záveru, že stres a úzkosť z lockdownov by mohli zničiť sedemkrát toľko rokov života, než ich lockdowny potenciálne zachraňujú.

Establišment zdravotnej starostlivosti by si mohol ušetriť veľa času – a hanby – keby sa na túto záležitosť opýtal bežných ľudí. To by však zrejme zarobil oveľa menej peňazí.

Zdroj: ZeroHedge.com, Spracoval: Badatel.net

Script logo