17. 2. 2019: Юрко ХАРИТУН: Діаґноза: Фіґлї про дїти (Diagnóza: Anekdoty pre deti)

(Kniha bude prezentovaná na konci 52. vedeckého seminára karpatorusinistiky 20. februára 2019 (streda) po 11.00 hod. v zasadacej miestnosti Consilium maius (2. posch., č. 328) Rektorátu Prešovskej univerzity na ul. 17. novembra č. 15.)

Básnik Juraj Charitun z Kežmarku, rodák z rusínskej obce Ostružnica, ktorá bola vysťahovaná v dôsledku výstavby vodnej nádrže Starina, ťažko prežíva osud svojej rodnej obce, preto jeho básnické zbierky tematicky a citovo vychádzali hlavne z tejto bolestnej skutočnosti. Takže sme u neho boli zvyknutí na vážnu poéziu, ktorá mala aj dobrú umeleckú úroveň.

Preto nás teraz autor, ktorý je držiteľom Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru od Karpatsko-rusínskeho výskumného centra v USA,  prekvapil predložením na vydanie zborníka anekdot pod názvom Dіjаgnoza: Figľi pro ďity (Diagnóza: Anekdoty pre deti), čo je celkom iné, načo sme boli u neho zvyknutý. Väčšinou v zbierke sú anekdoty zo školského prostredia, ktoré autor ako učiteľ celé roky zbieral a teraz sa rozhodol ich knižne vydať.

Cieľom vydania tejto publikácie je obohatiť súčasnú rusínsku literatúru na Slovensku o nový žáner – anekdoty, určené hlavne pre školskú mládež. Je to ľahké a vtipné čítanie pre školákov a všetky deti rusínskej národnosti, ale zaiste si v tomto zborníku vo chvíľach odpočinku radi zalistujú aj dospelí čitatelia, lebo humor je korením života. A toho v dnešnom svete nie je nazvyš.

Zborník anekdot je ho možné použiť vo vyučovacom procese, ako aj pre súťažiach recitátorov a v rámci rusínskych kultúrnych podujatí zábavného charakteru. Ide o zbierku s vyše 900 anekdotami v rusínskom spisovnom jazyku azbukou. Zbierku, resp. jednotlivé anekdoty z nej je možné použiť aj pre deti predškolského veku, ak by ich  im  čítali učiteľky, až po dospelý vek.

Je to zborník v súčasnej rusínskej literatúre ojedinelý, dobre poslúži hlavne učiteľom a žiakom na školách, kde sa vyučuje rusínsky spisovný jazyk na Slovensku.

 

Mgr. Michal PAVLIČ, PhD., Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove

(Článok publikujeme v slovenskom jazyku, aby mal väčší dosah, to je na majoritný národ a rôzne národnosti na Slovensku.)