17. 2. 2019: Штефан СМОЛЕЙ: Запискы обычайного вояка (Zápisky obyčajného vojaka)

(Kniha bude prezentovaná na konci 52. vedeckého seminára karpatorusinistiky 20. februára 2019 (streda) po 11.00 hod. v zasadacej miestnosti Consilium maius (2. posch., č. 328) Rektorátu Prešovskej univerzity na ul. 17. novembra č. 15.)

Štefan Smolej je renomovaným rusínskym spisovateľom na Slovensku, ktorý od roku 1991 začal vydávať svoje básne a poviedky po rusínsky v literárnej prílohe Pozdravľiňa Rusyniv Narodnych novynkach. Avšak svoju prvú vlastnú knižočku Čudné myšlienky vydal až v roku 2005. Odvtedy sa začala jeho plnohodnotná spisovateľská činnosť, keď popri publikovaní v rusínskych periodikách, začal pravidelne vydávať aj samostatné publikácie, ktorých doposiaľ vydal vyše desiatky. Spomeňme aspoň Nehaňb sja Rusyne! (2005), Jurkovy pryhody (2007), Beskyďsky spivy (2008), Nahoda abo suďba (2009), Ľudsky radosty a beznadiji (2011),  Nespovneny tužby (2012) alebo Bur´i nad Beskydamy (2013). Za poslednú publikáciu bol v roku 2014 ocenený najvyšším vyznamenaním medzi rusínskymi spisovateľmi vo svete – Cenou Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru, ktorú mu udelilo Karpatsko-rusínske vedecko-výskumné centrum v USA.

Teraz ponúkol nоvé zaujímavé vydanie, v ktorom sa striedajú častí prozaické s poetickými. Hlavnou témou, prvou takého druhu v rusínskej literatúre na Slovensku, je vojenská prezenčná služba, podaná v chronologickom slede udalostí. Začína ľúbostným vzťahom Ivana, budúceho vojaka, s Hankou, jeho milou, regrútstvom, prejdúc na príhody počas vojenskej základnej služby a končiac časťou, keď už sa má vojak Ivan vrátiť domov, čoho sa nevie dočkať a tak sa mu kamaráti vojaci vysmievajú slovami: „Vydržíš, / vydržíš.“ / Začali / sa smiať. „Mal si / ju so / sebou / do / kasárni vziať! /   

Autor sa pokúsil urobiť sondu do duší obyčajných dedinských mladých ľudí, ktorých na dva roky rozdelila základná vojenská služba. Text je plný lásky a smútku, avšak končí optimisticky – blížiacim sa návratom Ivana do rodnej obce, ku svojim rodičom, ale hlavne ku svojej milej Hanke. Publikácia nabáda k zamysleniu sa nad istým úsekom života vtedajšieho mladého muža a jeho milej, a to hlavne pre dnešných mladých ľudí, ktorí už nezažili túto službu a nútenú rozlúčku na istú dobu so svojimi rodičmi, kamarátmi a milými.

Po stránke literárnej rukopis je zaujímavý tým, že sa tu strieda próza-rozprávanie s poéziou, a to písanou v rýmoch, ale aj voľným veršom. Literárny text je blízky obyčajným ľuďom, lebo vychádza z hovorovej reči Rusínov, avšak dodržiavajúc pravidla pravopisu rusínskeho literárneho jazyka na Slovensku, ktoré boli kodifikované v roku 1995 a doplnené v roku 2015.

Veríme, že po tejto nie veľmi obsiahlej knižočke siahne nejedná ruka čitateľa. Zároveň obohatí rusínsku literatúru na Slovensku hlavne svojou tematikou, ale aj bohatstvom jazykových prostriedkov a solídnou úrovňou.

PhDr. Kvetoslava KOPOROVÁ, PhD., Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove

(Článok publikujeme v slovenskom jazyku, aby mal väčší dosah na majoritny národ a rôzne národnosti na Slovensku.)

Script logo