10. 2. 2021: Нежеланы реакції по очкованю часто вытворює псіхіка

Dnešné vakcíny prešli masívnymi klinickými skúškami a dlhodobé vedľajšie účinky nie sú praktický reálne, na rozdiel od dlhodobých následkov covidu-19, upozorňuje hlavná epidemiologička siete ProCare a Svet zdravia MVDr., Mgr. Jana Skalová.

Prečo by sa ľudia mali dať zaočkovať?

Naše telo môže získať imunitu dvoma spôsobmi. Buď tak, že ochorie alebo po očkovaní. Ak ale ochoriem na covid, hrozia mi veľmi vážne komplikácie. Zhruba 40% ľudí zvládne covid s ľahkým priebehom, 40% má stredne ťažké príznaky s miernym zápalom pľúc, 15% má závažný zápal pľúc s ťažkým priebehom ochorenia a 5% má životohrozujúce komplikácie so syndrómom akútnej respiračnej tiesne, zmenami na cievach, pľúcach, dochádza u nich k multiorgánovému zlyhaniu a až k smrti. Problém je, že nikto nemá istotu, že keď ochorie, bude patriť do tej prvej najľahšej skupiny. Nemôžeme si vybrať. Ale máme možnosť vybrať si očkovanie, ako tú príjemnejšiu cestu k získaniu imunity, čiže odolnosti voči ochoreniu.

Mnohí sa boja nežiaducich účinkov, najmä takých, ktoré sa vraj môžu objaviť po rokoch. Ako by ste ich upokojili?

Imunológia a vakcinológia sú tu už veľmi dlho, masívne očkovanie má u nás 70-ročnú históriu a odborníci majú veľké skúsenosti v tejto oblasti. Nie je preto dôvod na obavy, že by mali tieto očkovacie látky mať nežiadúce účinky po rokoch. Skôr vidíme dlhodobé následky u ľudí, ktorí prekonali covid-19 so závažnejším priebehom. Toto ochorenie je tu už rok a my sledujeme rastúci počet ľudí s neurologickými a psychiatrickými poruchami, spojených s úzkosťou, depresiami, encefalopatiami, poruchami spánku. Ich dlhodobé pretrvávanie patrí k postcovidovému syndrómu, ktorý mnohým z nich bráni zaradiť sa späť do normálneho života. O tomto sa ešte veľmi nehovorí.

Je testovanie vakcíny Comirnaty na 44-tisíc, resp. Moderna na 30-tisíc ľuďoch dostatočné?

Klinické skúšky vakcín Comirnaty a Moderna boli robené na oveľa väčšom počte dobrovoľníkov, než bolo doteraz bežné pri iných vakcínach. Takže áno, je to určite dostatočné. Okrem toho, polovica z dobrovoľníkov počas klinického skúšania dostala vakcínu a druhá polovica iba placebo, no percento nahlásených vedľajších účinkov bolo v oboch skupinách porovnateľné! To znamená, že mnoho z toho je v našej psychike. Keď majú ľudia strach z ihiel, neustále sa pozorujú, sú v strese, čo všetko sa im môže po očkovaní prihodiť, napokon si tie vedľajšie účinky môžu sami privodiť.

Ja sa dávam očkovať proti chrípke každý rok, aj moji rodičia, očkovania sa vôbec nebojíme. Som zaočkovaná už aj druhou dávkou proti covidu-19. Po prvej dávke som cítila iba bolestivosť v mieste vpichu, druhý raz ani to nie. Ale túto bolestivosť ja ani nepovažujem za vedľajší nežiadúci účinok. Keď vám pichne ihla do svalu, je prirodzené cítiť bolesť. Je to skôr očakávaná reakcia.

Ak by som mohla poradiť ľuďom, ktorí sa boja očkovania, treba si hlavu zamestnať niečím iným, ako pozorovaním sa. Potom to očkovanie zvládnu ľahšie a riziko vzniku nežiaducich účinkov sa môže znížiť.

Celosvetovo sú zaočkované už milióny ľudí - máte informácie o tom, ako sa vyvíja počet nahlásených vedľajších účinkov?

Pozorne to sledujem u nás na Slovensku. Zaočkovaných máme okolo 170-tisíc ľudí a k 1. februáru Štátny ústav pre kontrolu liečiv evidoval 440 hlásení. Boli to všetko očakávané reakcie ako napríklad bolesť hlavy, svalov, zvýšená teplota, únava. A tiež 25 iných alergických reakcií, ktoré sa vyskytli počas očkovania a vyžadovali si ošetrenie. A ten jeden prípad úmrtia, ktorý bol medializovaný, je nám všetkým známy.

Ako vnímate správy, ktoré spochybňujú bezpečnosť vakcíny? Najmä spájanie úmrtí starších zaočkovaných ľudí s vakcínou?

Väčšina úmrtí v európskych krajinách boli spojené s očkovaním len v časovej súvislosti. Som presvedčená, že s vakcínou priamo nesúvisia.

Ak očkovanie odmietajú niektorí lekári či zdravotné sestry, ako majú bežní ľudia veriť, že je vakcína bezpečná a potrebná?

Každý lekár má svoju špecializáciu, nie sú všetci odborníkmi na imunológiu a vakcinológiu. Preto sa aj mnohí zdravotníci pozerajú na očkovanie očami laickej verejnosti a boja sa ho. Treba sa spoľahnúť na odporúčania odborníkov v tejto oblasti.

Vy ste sa už dali zaočkovať, používate ešte rúško?

Áno, používam. Rešpektujem pravidlá, ktoré u nás platia a zároveň je to ohľaduplné voči ostatným ľuďom. Mnohí sa boja, keď vidia niekoho bez rúška. Oni nevedia, že som zaočkovaná. Takisto, ako nevedia, keď niekto už covid prekonal.

Po prvej dávke očkovania vzniká len čiastočná imunita a človek môže ešte ochorieť. Preto je rúško dôležité. Po druhej dávke vzniká želaná imunita po 7 až 14 dňoch, dovtedy sa tiež treba chrániť rúškom.

Čo hovoríte na vyjadrenia, že niekto ochorel po očkovaní?

Ak je človek už nakazený a je v inkubačnej dobe - teda sa uňho ešte ochorenie neprejavilo a vtedy sa dal zaočkovať, môže uňho ochorenie neskôr prepuknúť. Nejde ale o následok očkovania, je tam len časová súvislosť - že bol zaočkovaný v čase, keď už bol nakazený.

Vírus sa dokáže dostať do tela aj u zaočkovaného človeka. Ľudia sú z toho zmätení, čakali, že vakcína je niečo ako štít, ktorý vírus dnu vôbec nepustí.

Ak ste v kontakte s nakazenou osobou bez rúška, môžete vírus do seba vdýchnuť. Ak nie ste očkovaný, vírus sa zachytí na receptoroch buniek sliznice, vnikne do buniek a začne sa množiť. Ak ale ste už zaočkovaný a vírus vdýchnete, vaše telo si okamžite spomenie, že s jeho bielkovinou už v kontakte bolo a spustí sa imunitná reakcia. Vďaka nej sa vírus nestihne začať množiť a ochorenie u vás neprepukne.

Ako je to v prípade mutácií vírusu, nie je očkovanie zbytočné, keďže sa vírus mení?

Vždy platí skrížená imunitná reakcia. To znamená, že aj keď sa do tela dostane iná mutácia vírusu, než proti ktorej je človek zaočkovaný, vyvolá to určitú imunitnú reakciu. Ak by aj človek ochorel, priebeh ochorenia bude mať ľahší, než keby nebol zaočkovaný vôbec. Takže nie, očkovanie určite nie je zbytočné.

Mladí ľudia zas tvrdia, že oni sa očkovať nemusia, lebo prípadné ochorenie zvládnu bez ťažkostí.

Je pravda, že u mladých ľudí máva covid-19 ľahký priebeh, ale spoľahnúť sa na to nedá. No dôležitejšie je uvedomiť si, že ten mladý človek môže nakaziť svojich rodičov, starých rodičov a tam už môže ochorenie skončiť veľmi zle. Mladý človek nie je zodpovedný len sám za seba, ale aj za svojich blízkych. Preto je dôležité, aby sa dali zaočkovať aj mladí.

Vedeli by ste porovnať veľké očkovanie proti obrne v Československu koncom 50. rokov so súčasnou situáciou?

Čo by dali naši predkovia za to, keby sa mohli nechať zaočkovať proti tým chorobám, ktoré kedysi pustošili ľudstvo... Ledva sa dožívali 30 - 40 rokov, epidémie vyhladzovali obyvateľstvo, mnohým po chorobách ostávali trvalé následky. Keď Československo v polovici minulého storočia spustilo veľký očkovací program, boli sme absolútnou špičkou vo svete. Ako prví sme „zlikvidovali" detskú obrnu a mali sme pod kontrolou ďalšie nebezpečné ochorenia. Mali by sme byť hrdí na našich vtedajších odborníkov, ktorí radili celému svetu. Očkovanie je zázrakom medicíny a veľmi ma mrzí, že si ho dnes dovoľujú spochybňovať ľudia bez potrebného vzdelania a skúseností.

Zdroj: Dôvera, zdravotná poisťovňa

Script logo